Anarchokapitalizmus

Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý presadzuje úplné odstránenie štátu, spravidla definovaného Weberovsky ako "monopol na legitímne použitie násilia na danom území", a úplné nahradenie jeho funkcií voľným trhom. Za autora pojmu anarchokapitalizmus sa pokladá americký ekonóm rakúskej školy Murray Rothbard.[1]

Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity štátu sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť?

Pojem anarchokapitalizmus použil už v druhej polovici 20. storočia ekonóm Murray Rothbard, ktorý bol predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy, a ktorý prehlásil: "Kapitalizmus je vrcholné vyjadrenie anarchizmu a anarchizmus je vrcholné vyjadrenie kapitalizmu. Nielen, že sú kompatibilné, ale nemôžete skutočne mať jedno bez druhého. Pravý anarchizmus bude kapitalizmom a pravý kapitalizmus bude anarchizmom." Za zakladateľa anarchokapitalizmu je považovaný holandský ekonóm pôsobiaci vo Francúzsku v 19. storočí - Gustave de Molinari. Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. David D. Friedman a Hans-Hermann Hoppe.

Anarchokapitalisti často uvádzajú ako príklad fungujúcej anarchistickej spoločnosti stredoveký Island.

Kryptoanarchizmus

Kryptoanarchizmus (alebo kryptoanarchia) je filozofia objasňujúca použitie silnej kryptografie verejného kľúča (public-key cryptography) na presadenie súkromnej a individuálnej slobody. Kryptoanarchisti sa snažia o vytvorenie virtuálnej komunity, v ktorej je každý absolútne anonymný resp. pseudonymný.

V takýchto virtuálnych spoločnostiach je telesná identita pseudonymu takmer úplne nezistiteľná. Kryptoanarchisti veria, že ich spoločnosti sú jediné miesto kde môžu byť totálne voľní, pretože vo všetkých ostatných komunitách bude vždy niekto, kto bude počúvať čo hovoria a bude vedieť, kto sú. Vo vnútri kryptografických sietí je prakticky nemožné zistiť fyzickú identitu komunikujúceho, ak si to sám neželá.

Rozvoj metód sledovania a obzvlášť rozmach internetovej komunikácie otvára nebývalé možnosti počítačového sledovania. Kryptoanarchisti tvrdia: Kým bude existovať čo i len minimálna slobodného slova, je nemožné zastaviť ľudí pred prenosom kódovaných informácií. Už dnes je v niektorých krajinách ilegálne použitie silnej kryptografie. Prinútiť ľudí prestať používať kryptografiu je však pravdepodobne nemožné, keďže kryptografia môže byť použitá aj na ukrytie samotnej existencie kódovanej správy. Taktiež možno ukryť správu kódovanú ilegálnym spôsobom vo vnúti správy kódovanej legálnym druhom kódovacieho systému, takže je veľmi komplikované pre tretiu osobu rozlíšiť, či ide o informáciu kódovanú legálnym alebo ilegálnym spôsobom.

Anonymné obchodovanie

Bezhotovostný styk, resp. kryptomeny[ a anonymný internet banking existujúci v týchto virtuálnych komunitách umožňuje obchodovať v úplnej anonymite. Príkladom takýchto bánk sú DMT a Yodelbank. Takýto druh obchodovania uľahčuje komunikáciu s informačnými servismi, ktoré môžu byť poskytované cez internet. Napríklad, vývojárí I2P získali anonymnú peňažnú podporu od I2P komunity. Poskytovanie fyzických produktov je oveľa komplikovanejšie pretože anonymita môže byť oveľa jednoduchšie narušená zasahovaním do fyzického sveta. Použitie nezistiteľných peňazí umožňuje ignorovať niektoré zákony fyzického sveta, keďže zákony nemôžu byť uplatnené bez poznania fyzickej identity človeka. Napríklad, daň z príjmu za on-line servis poskytovaný anonymne nemôže byť uplatnená keď žiadna vláda nepozná identitu poskytovateľa servisu.

Anarchokapitalizmus

Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý presadzuje úplné odstránenie štátu, spravidla definovaného Weberovsky ako "monopol na legitímne použitie násilia na danom území", a úplné nahradenie jeho funkcií voľným trhom. Za autora pojmu anarchokapitalizmus sa pokladá americký ekonóm rakúskej školy Murray Rothbard.[1]

Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity štátu sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť?

Pojem anarchokapitalizmus použil už v druhej polovici 20. storočia ekonóm Murray Rothbard, ktorý bol predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy, a ktorý prehlásil: "Kapitalizmus je vrcholné vyjadrenie anarchizmu a anarchizmus je vrcholné vyjadrenie kapitalizmu. Nielen, že sú kompatibilné, ale nemôžete skutočne mať jedno bez druhého. Pravý anarchizmus bude kapitalizmom a pravý kapitalizmus bude anarchizmom." Za zakladateľa anarchokapitalizmu je považovaný holandský ekonóm pôsobiaci vo Francúzsku v 19. storočí - Gustave de Molinari. Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. David D. Friedman a Hans-Hermann Hoppe.

Anarchokapitalisti často uvádzajú ako príklad fungujúcej anarchistickej spoločnosti stredoveký Island.